Je to však naozaj tak? ​

Podľa mojich slov Vám asi došlo, že nie. V procese evolúcie funguje známy prirodzený výber, lenže ten je hnaný niečím, čo sa v angličtine nazýva energy efficiency, doslovný preklad je teda energetická účinnosť. To mnohých z Vás môže zaviať späť na hodiny fyziky. Ak je to tak, spomeniete si, že účinnosť je daná podielom vydanej a prijatej energie. A podobne je to v biológii. Pokiaľ jedinec príjme menej, než vydá, rýchlo uhynie. Keď sa scenár zmení a organizmus príjme viac, než nevyhnutne potrebuje, musí túto energiu do tela zapracovať (čo je nie vždy výhra, napr. vtáky by potom museli vynaložiť viac energie na let) alebo ju vypustiť do prostredia (z čoho môžu ťažiť konkurenčné druhy). Príroda sa v tomto snaží o rovnováhu. A ide jej to úchvatne.
 

Prečo by teda drevo, ktoré už nežije, nemalo mať zmysel? Sú v ňom zabudované desiatky rokov rastu, čerpania živín, minerálov a tvorby organickej hmoty, to všetko v sebe skrýva obrovskú energiu. Čím viac hmoty, tým viac chemických väzieb, v ktorých je táto energia ukrytá. Keď strom zahynie, väzby sa pomaličky uvoľňujú a strom spláca svoj energetický dlh okoliu. Do pôdy sa navracajú živiny, no ešte skôr sa stane domovom druhov, ktoré sú naň často priamo naviazané - nevedia bez neho žiť. Baktérie, mikroorganizmy,  rastliny, huby a množstvo živočíchov (doslova od červíkov po vtáky & cicavce). Časť energie a látok spotrebujú na vlastný rast (neskôr ich rovnako odovzdajú pôde), časť je odovzdaná priamo do substrátu, ktorý obohacuje, a preto sú podmienky ideálne pre rast nového stromu. Tento nový strom bude s veľkou pravdepodobnosťou potomkom nášho zosnulého - veď tak ako jablko, ani šiška či bukvica nepadá ďaleko od stromu.
​Strom-rodič sa tak postará o budúcnosť potomka, druhu a ekosystému zároveň.

Čo je ... dokonalé. 

​